Odchadzam(e)! Konecne. Este vydrzat agoniu posledneho tyzdna a het. Prec, prec z mesta. Daleko od besnej dopravy, umastenych usmevov, dotieravych studentov, premocnych dongov a pozierajuceho stresu. Dusim sa v hnilobe velkomesta a jeho rozkladajuceho zapachu. Nikdy som si nemyslel, ze sa vo mne pod hrubou dekou spi malomestan. No neocakavany ranny prd ho sameho prebudil a mna tiez.  No co sa tu ohanam. Dvojpismena BA sa velkomestom nazyva protisrstno. Ale tam som zabludit nechcel..

No takmer 6 mesiacov v zlepenci spolocenskych vrstiev a pustneho smadu po plastovych Ho Chi Minh-och (vsetky bankovky su plastove s tetovackou “Uncle Ho”) zo mna hlasno srka aj posledne dusky trpezlivosti a sebaovladania. Pohar praskol par tyzdnov dozadu, teraz puka vo dvoje. Odkedy som vstupil do tohto mesta zavladol vo mne dokonaly nepokoj a cierno- biela schyzma. Najprv som besnel za hodinami (ktore som okamzite nasobil hodinovou marzou), potom som sa v nich zacal topit a bolo nutne spravit neprijemne rozhodnutia (oportunista mi krical hlasno do ucha), a nakoniec aj tych par hodin do tyzdna sa mi stalo znasilnovanim seba sameho (to ta vietnamska povaha studentov). Do toho samota, hlava plna spomienok Indie, nadchadzajuci akademicky rok, plany, ze toto a tamto mi treba a bol som odbaveny nadobro. 

No o tyzden sa budem pretvarovat, ze Saigon som nikdy nestretol, ze ani znami nie sme. Na ulici ho neodzdravim, dvere mu nepridrzim, stolicku neponuknem. On tak nerobi(l), preco by som ja mal. A este aj to meno “Saigon”. Vzdy ako ho nahlas vyslovim akoby som draka volal, alebo prerasteneho tigra alebo cinskeho netvora s vypulenimi ocami ako Meduza.

Nezalezi na podobe, hrdzavejucu dyku mu vrazam do krku a odchadzam bez toho, aby som sa co i len otocil..  

Vcera ma zastihla malencholia ako som rano vychadzal z domu. Tazkou zeleznou branou s hrdzavym zamkom vyliezla von a skryla sa mi za golierom kosele nosenej dva dni za sebou. Necakal som ju a tak zalezenu v zahybe ju skoro nebolo citit. Skoro..

Cely den som sa otacal, mrvil, sedymi ocami preklinal motorky a svet, drzal jednou rukou za okraj sebalutosti, kradol identity okoloiducim, hladal chyby sveta, aby som sa namaloval svetlejsie ako treba a samozrejme skriabal mrzuto na krku. Nic nepomohlo. Nie ze jej navsteva bola nanajvys necakana a nevhodna, odist sa jej ani za zivy svet nehcelo bez ohladu na to ako velmi som drazdil uz aj tak cervenu kozu na krku. 

Z konzulatu na konzulat vliekla sa so mnou a kradla radost z vybavenych viz zadzunglovaneho Laosu a preplneneho Thajska. Na rozlozene plany najblizsich 3 mesiacov rozliala ciernu kavu, ktora ich dokonale premocila a vyzrala dieru. No kto polozil calku pariacej sa smoly na stol a kto ju prevrhol je mi najvacsim tajomstvom! 

Melancholia, ktorej navsteve sa zvacsa milo potesim ak nie nepozvem na neskoru veceru, mi vcera bola spolocnikom dokononale nevitanym, iritujucim krk aj naladu. Vela veci chuti v Azii inak vratane bledomodreho sentimentu. No hlupe je vyhovarat sa kraj, skor to bude tym co sa vo mne kopi..

Ono je to aj po tejto stranke vo Vietname akesi pofiderne. Statisti sa chvastastaju 70 percentami populiacie pod 30 rokov. Udaje viac ako impresivne a preto pri rocnej priemernej teplote 28 stupnov, miniatrnej mode a vysoko nadstandartnej genetickej vybave Vietnamiek by jeden cakal rady zapalenych litok a vzruchy neutisitelne. Nic take sa nekona ani vo snoch, ktore si rano opakujeme do nekonecna.

Sporo odete dievcence a zozensteli chlapci sa hanbia. Silno. Zlepene pery na ulici su udalostou nesmierne zriedkou, spotena ruka v ruke sa stratila za rohom, vylezane miesta v parkoch miznu pred tym ako sa trava staci prehnut. Sex je vo Vietname tabu ako sloboda prejavu. Ono je to sposobene viacerymi faktormi, ale pekne po poriadku. 

Cislo jedna je rodina- ta ostava poskvrnena v celom susedstve ak mladez liha do posteli rozkosi. A co je horsie ked teticka Phuong povie teticke Thuong a ta Thu, ze neter z tretieho kolena zosmilnila. Aj ked sa populacia Saigonu skriabe k 12 milionom, mesto ostava iba vyrastenou dedinou, ktora sa uz nezmesti do dupaciek. Reci klebetne desia viac ako “ghost stories”, v ktore sa tu zaryto veri.

Dalsou pricinou celibatnej mladeze je v psychologickej (ne)vyspelosti. Tu sa da mentalny vek (europskeho standartu) vypocitat jednoduchou rovnicou, ktora je nasledovna: Vek (vietnamsky)-5rokov= vek (europsky) Toto posuva prve sexualne stretnutie do vekovej hranice +20. 

No ako uvodna veta naznacila. Ono je to opat schyzofrene i co sa tyka sexu. Na jednej strane (ne)dobrovolne zdrzanliva mladez. Na druhej strane, kluby plne prostitutok, ulice zvierane z kazdej strany hodinovymi hotelmi (okolo 2 eur na hodinu), dievcata s vypasovanymi ritkami a hlbokymi vystrihmi, tranzvestitni casnici, sex turistika zapadnych tlstochov a nadrzanych backpackerov. 

V reali je vcelku narocne rozlisit prostitutku od poctivej slecny. Oba nosia mikro sortky, vypnute hrude, 10cm podpedky, vyrazny mejkap a na motorke zovrete ritky. Po lepsom prizreti sa nerozlustitelne zodpoveda samo. Rozdiel je v spolocnosti a hodine vychadzky. Spolocnikom je vacsinou plesaty prerasteny nemec, american, ci anglican, ktory sa nesie 20 cm nad chodnikom aku buchtu si nasiel (a ako lacno). A ten zoberie do restauracie, kde vecera stoji tolko co mesacny rozpocet na stravu pre celu rodinu, kupi kabelku v cene motorky, pozve na drink, ktory ostava casto nedotknuty lebo ony nepiju alkohol ale je to fantazia ziest ozdobu a potom zmolit slamku cely vecer. Druhym silnym znakom je doba vychadzky. Poslusne Vietnamky predovsetkym do klubov nechodia, co znamena ze vecerne dievcata sa daju zaradit do troch kategorii- 1. hlada prsten na ruku 2. hlada plnu penazenku 3. uz s plnou penazenkou prisla.

Dalsou absurditou su tu “ladyboys”, ktori su tu absolutne beznym pohlavym a pascou na opitych turistou. Nikedy je takmer nemozne zistit, ci dana “slecna” neskryva v gatkach prekvapenie. Avsak menej zradne pripady su tu absolutne na denom poriadku vacsinou v podobe casnikov alebo kadernikov. A tak chlapec s nalicenymi lickami a bokmi uzsimi ako vevericka sa pride pytat co si dame.

Dokonca aj tento pud tu je neuveritlne skomplikovany a jeden nevie ako von (dnu) z (do) konopy. Ja sa prizeram (otacam) a len usmievam popod fuz..

chcem jesen.

s popadanym listim. 

oprsanym oknom. 

sychravostou za nechtami. 

neodbitnou prokrustinaciou.

zadymenymi plucami.

vytiahnutym golierom.

zabudnutym dazdnikom.

potemnelymi myslienkami.

s radiohead.

s the doors.

vriacou kavou.

hrubou nespavostou.

chlpatou dekou.

olovenou oblohou.

skorym vecerom 

a vyblednutou depresiou.